Kysucký Lieskovec Lodno
Pondelok 18:00  
Utorok  

14:30 pohrebná

Streda 7:00  
Štvrtok

18:00

 
Piatok 18:00 detská  16:45
Sobota 16:00 sobášna 15:00 sobášna
Nedeľa 8:00, 11:00   9:30 
sobota, 07 december 2013 12:31

Tretí rád sv. Františka

Tretí rád františkánov

Františkánije súhrnné označenie pre viacerorehoľnýchspoločenstiev, ktoré sa riadia Regulousv. Františka. Patrí medzi žobravé rehole. Pôvodnú mužskú žobravú rehoľu založil v1209sv. František z Assisi. Postupne sa františkánska rehoľa rozrástla aj o ženský smer (pod vedenímsv. Kláry) a tzv. Svetský (tretí) rád pre laikov a z neho tretie regulované rády. Už počas Františkovho života a o to viac po jeho mrti (1226) sa v reholi začali spory medzi tzv.konventuálmiaspirituálmialebozelantmiohľadom dodržiavania Reguly a ideálu chudoby, ktoré v14. storočívyvrcholili rozdelením rádu na viacero samostatných rehoľných spoločenstiev (konventuáli,observanti), vrátane niekoľkých siekt (fraticelli,beghardi).

 

 

Františkánsky svetský rád – (OFS)
www.assisi.sk

V strednej Európe majú terciári dlhodobú tradíciu, siahajúcu do stredoveku. Na prelome 19. a 20. st. sa tretí rád, ktorý vtedy obnovil pápež Lev XIII., vo veľkej miere zaslúžil o obrodu katolicizmu. V roku 1920 mal tretí rád na Slovensku niekoľko tisíc členov. V 50–tych rokoch sa terciári museli utiahnuť do ilegality. V prípade prezradenia boli vystavení stíhaniu pre protištátnu činnosť. Počas totality, okrem skupiny terciárov okolo brata Stanislava Šmida v Bratislave, po františkánskej stope kráčali ďalší bratia a sestry, ktorí však boli nútení vzhľadom na ťaživé pomery sedemdesiatych rokov žiť svoje františkánske povolanie v ilegalite, a to individuálne, alebo len v malých spoločenstvách. Bol to stav neprirodzený, vynútený situáciou, ktorá pretrvávala do r. 1989.

Život terciárskych spoločenstiev po roku 1989

Po roku 1989 sa situácia zmenila. Františkáni sa vrátili do kláštorov a terciári vyšli z ilegality. Opäť sa začínajú verejne stretávať a budovať nové spoločenstvá. V marci 1990 sa v sakristii františkánskeho kostola v Bratislave konalo stretnutie na úrovni Národnej rady, ktoré rozhodlo zmapovať počet spoločenstiev terciárov na území Slovenska, národné bratstvo nazvalo "Františkánsky svetský rád" a jeho duchovné vedenie zverilo do rúk Menších bratov františkánov. V roku 1990 sa opäť začína vydávať časopis "Serafínsky svet", aby naplnil túžby po františkánskej duchovnosti Menších bratov a terciárov. – Začiatkom roku 1991 pre zabezpečenie vzájomného prepojenia bratstiev a ich včasnej informovanosti sa začal vydávať spravodaj OFS "Ozvena svetských františkánov". – Vo februári 1991 po predložení štatútu rádu bolo prezentované obnovenie činnosti rádu na biskupskej konferencii, ktorá 21.1.1991 vzala obnovenie činnosti na vedomie a vyslovila súhlas s tým, aby tam, kde nie sú rehoľní kňazi františkánskych reholí, funkciu duchovných poradcov vykonávali svetskí duchovní. – V apríli 1991 Ministerstvo kultúry – odbor pre veci cirkevné vzalo na vedomie obnovu činnosti tretieho rádu. V septembri 1993 bol na zasadaní dNR OFS predložený návrh o zriadení šiestich regiónov v organizačnej štruktúre bratstiev, čím by sa vytvoril jeho ďalší dosiaľ chýbajúci článok v organizácii bratstiev. – V januári 1994 bolo bratstvo OFS oficiálne zaregistrované na Ministerstve kultúry SR ako samostatný rád s právnou subjektivitou, odvedenou od Rímskokatolíckej cirkvi. Tento deň je dňom oficiálneho vzkriesenia a oživenia duchovného odkazu sv.Františka z Assisi. – 4.5.1995 predsedníctvo Medzinárodnej rady OFS, zídené v Ríme preskúmalo stav OFS na Slovensku a ustanovilo Národné bratstvo OFS na Slovensku. – 10.11. – 12.11.1995 sa v Bratislave koná prvá riadna národná volebná kapitula OFS. – Dekrétom zo dňa 29.1.1996 potvrdila Medzinárodná rada OFS národný Štatút OFS. V decembri 1998 sa mení názov spravodaja OFS z "Ozveny" na "Františkánsku rodinu". – Na jar roku 2000 sa k bratstvám OFS pripájajú 2 kapucínske bratstvá OFS (Pezinok, Bratislava). – V lete roku 2000 preberá NR OFS a celé Národné bratstvo Slovenska zodpovednosť za zorganizovanie Medzinárodného stretnutia terciárov Európy "EUFRA" v Badíne pri Banskej Bystrici (107 terciárov z 27 krajín Európy) v dňoch 29.7. – 12.8.2001.

Národné bratstvo OFS v súčastnosti
Národné bratstvo OFS Slovenska v súčastnosti eviduje 56 bratstiev s 1300 člemi s trvalými sľubmi, žijúcich v 6 regiónoch
– západoslovenský 7 bratstiev OFS
– nitriansky 6 bratstiev OFS
– maďarský 15 bratstiev OFS
– východoslovenský 8 bratstiev OFS
– žilinský 3 bratstvá OFS
– oravský 17 bratstiev OFS


Priemerný vek členov je okolo 65 rokov. Počet bratstiev sa postupne zvyšuje, ich organizačná štruktúra je ustálená. Bratia a sestry sa schádzajú najmenej raz mesačne na stretnutiach celého bratstva. Ak je to bratstvo väčšie, stretávajú sa aj v malých spoločenstvách (v krúžkoch) týždenne, alebo každý druhý týždeň. Náplňou stretnutí je spoločná modlitba, liturgická a osobná, čítanie a rozjímanie Svätého písma, štúdium františkánskej duchovnosti, aktuality zo života OFS, udalosti v Cirkvi a spoločnosti a pod. Mesačné stretnutia bratstiev podľa možnosti začínajú, alebo končia sv. omšou, prípadne aj adoráciou. Duchovnú asistenciu bratstiev vykonávajú Menší bratia františkáni, kapucíni, minoriti, farskí rímskokatolícki a grékokatolícki kňazi a duchovní animátori (členovia bratstiev).

 

Sv. Klára z Assisi, pôvodným menom Chiara Offreduccio (*16. júl 1194, Assisi, Umbria, Taliansko – † 11. august 1253, San Damiano, Assisi) bola zakladateľka františkánskej ženskej rehole klarisiek. V roku 1210 sa stretla so sv. Františkom z Assisi a pod jeho vplyvom opustila na Kvetnú nedeľu 20. marca 1212 svoju šľachtickú rodinu, ostrihala si vlasy a zasvätila svoj život nasledovaniu Krista v radikálnej chudobe. Najprv sa uchýlila do neďalekého benediktínskeho kláštora. Neskôr spolu so sv. Františkom a svojou sestrou založila v assiských bránach ženské spoločenstvo San Damiano. V roku 1216 sa stala jeho opátkou. Až do svojej smrti zotrvávala na tomto mieste v prísnej klauzúre a žila podľa reguly, ktorú sama sformulovala. V roku 1255 ju pápež Alexander IV. vyhlásil za svätú. V roku 1958 ju pápež Pius XII. vyhlásil za patrónku televízie.

 

Františkánsky svetský rád

1. Všeobecné informácie

Základné údaje o dejinách a činnosti bratstiev Františkánskeho svetského rádu je potrebné začať opisom tretích rádov vo všeobecnosti, ich dejín, charakteristických vlastností tak, aby sa dalo prejsť k definícii Františkánskeho svetského rádu, opísaniu jeho konštitutívnych prvkov a názvosloviu.


1.1 Tretie rády vo všeobecnosti

Tretie svetské rády sú podľa Kódexu kánonického práva združeniami, členovia ktorých majú vo svete účasť na duchu niektorého rehoľného inštitútu, pod vyšším vedením toho istého inštitútu vedú apoštolský život a snažia sa o kresťanskú dokonalosť, nazývajú sa tretie rády alebo majú iný primeraný názov (kán. 303 CIC). Pojem rádu v tomto prípade sa nechápe ako inštitút zasväteného života alebo spoločnosti apoštolského života, ale v historickom ponímaní ako stav alebo skupina osôb a v dnešnom ponímaní ako spoločenstvo, organizácia, čizdruženie svetských ľudí spojených výnimočným putom s určitou rehoľnou rodinou, v ktorej po prvom ráde (rehoľníci), a po druhom (rehoľné sestry, ktoré vedú kontemplatívny spôsob života) tvoria jej "tretiu časť". Jej členmi môžu byť katolíci – laici, ako aj diecézne duchovenstvo. Hlavným cieľom členov tretích rádov je snaha o dokonalosť a vykonávanie apoštolských diel v duchu konkrétnej rehoľnej rodiny. Podobne ako aj všetky ostatné cirkevné združenia aj tretie rády sa riadia všeobecným cirkevným a vlastným právom (regula, konštitúcie, partikulárne stanovy). Duchovno-právnu asistenciu zverila Cirkev predstaveným prvých rádov.



1.1.1 Dejiny

Počiatky tretích rádov musíme hľadať medzi rôznymi svetskými hnutiami, ktoré sa rozhodli dosiahnuť kresťanskú dokonalosť a dobrovoľne prijímali vtedy už známe praktiky umŕtvovania a pokánia a zaväzovali sa zachovávať ich počas celého života. Tieto záväzky od 6. do 7. storočia nazývali pojmom "obrátenie"conversio a tých, čo sa pre ne rozhodovali, konvertitami. Boli to tzv.dobrovoľní kajúcnici. Táto voľba sa spájala so zmenou oblečenia, prehĺbením života modlitby, prijímaním ťažkých umŕtvovaní, zrieknutím sa niektorých verejných funkcií, používania zbrane, vedenia obchodu, zábavy, sľubom dodržiavať čistotu, čo platilo pre osoby žijúce samostatne, ako aj pre manželov, a od začiatku 12. storočia praktizovaním zdržanlivosti na určité obdobie.
Všeobecné presvedčenie pripisujúce sv. Františkovi z Assisi založenie rehole kajúcnikov nemá z historického hľadiska nijaké podklady. Svätec sám po svojom obrátení viedol kajúci život "konversa". No keď zoberieme do úvahy jeho vplyv na rozšírenie myšlienky pokánia medzi laikmi v ich dome, môžeme právom hovoriť o sv. Františkovi ako o zakladateľovi "svojej rehole kajúcnikov". Boli však aj kajúcnici spojení s dominikánmi alebo inými, neskôr vznikajúcimi, žobravými rádmi. Z týchto, ako aj z iných skupín veriacich žijúcich v tieni reholí sa zrodili svetské rády. Tieto skupiny, nazývané v dokumentoch rôzne, na ktoré mali rehoľné rodiny slabší alebo silnejší vplyv, sa do nich postupne pripájali. A tak v roku 1285 generál dominikánov Munio de Zamoravypracoval regulu pre kajúcich bratov a sestry sv. Dominika a v roku 1289 pápež Mikuláš IV. potvrdil "Tretiu regulu sv. Františka". S odstupom času Apoštolská stolica dovolila, aby aj ostatné rehole mohli mať združenia, podobné združeniu spojenému s františkánmi III. rádu; najčastejšie sa tu právne potvrdzovali už jestvujúce stanovy. Vzhľadom na nedostatok všeobecných prameňov a rôznorodosť terciárskeho hnutia je ťažké dnes podať krátky a zároveň vyčerpávajúci prehľad tohto vývoja v priebehu storočí. Prvé obdobie do roku 1516 bolo obdobím formovania sa tretích rádov. Okrem františkánskeho a dominikánskeho vznikajú tretie rády spojené s rehoľou servítov, augustiniánov, karmelitánov. Často sa stretávame aj s premenou tretích rádov, terciárov na tretie regulárne rády. Terciári mali vlastné zákonodarstvo, odlišný odev, vynikali intenzívnym modlitbovým a sviatostným životom, ako aj pôsobením na poli charity a z hľadiska práva požívali privilégium duchovenstva, no toto privilégium im odobrali na V. lateránskom koncile v roku 1516. Po období spojenom s reformáciou pod vplyvom a z iniciatívy prvých rádov v 17. storočí došlo k obrode terciárstva a pripodobneniu iným, pri kláštorných kostoloch, už existujúcim bratstvám. Stalo sa z neho hromadné náboženské hnutie, získavajúce duchovné milosti a privilégiá danej duchovnej rodiny. Tento rozvoj prerušila francúzska revolúcia, zrušenie organizácií a cirkevných diel, ktoré vykonávali rôzne vlády.

Koncom 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia prežili tretie rády obdobie veľkého obrodenia, ktorému napomohlo niekoľko faktorov: povzbudenia vtedajších pápežov (všetci pápeži od Pia IX. po Jána XXIII. boli terciári), aktivita laikov v Cirkvi, hľadanie riešení pre tzv."sociálnu otázku", obnova prvých rádov.


Počas II. vatikánskeho koncilu aj po ňom nastala široká a hlboká kríza identity terciára, vzťahu k vlastnej reholi, spôsobu vedenia tretích rádov. K prekonaniu tejto situácie prispelo dielo "aggiornamento" a obnova, vďaka ktorým sa revidovalo zákonodarstvo (regula, konštitúcie, stanovy), špecifikovali sa vzťahy s prvými rádmi a utvárali sa nové organizačné štruktúry.



1.1.2 Jednotlivé tretie rády

V abecednom poradí chceme uviesť tretie rády existujúce dnes v Katolíckej cirkvi; v zátvorke podávame oficiálny rok ich vzniku: augustiniánsky (r. 1399 – ženský, mužský), dominikánsky (r. 1285), minimitov sv. Františka z Paoli (r. 1501), karmelitánov (r. 1476), bosých karmelitánov (r. 1594), maristov (r. 1850), marcedistov (r. 1681), oblátov sv. Benedikta (r. 1985), premonštrátov (r. 1751), servítov (r. 1424), trinitárov (r. 1751).



1.1.3 Spiritualita

Treba upozorniť na niektoré spoločné aspekty, špecifické pre všetky tretie rády, ktoré nemôžeme opomenúť pri charakterizovaní identity svetského terciárstva. Túto úvahu môžeme rozviesť v jednotlivých bodoch:


1. Život podľa evanjelia v Cirkvi a vo svete

Hoci do tretích rádov môžu patriť aj diecézni duchovní, väčšinu členov, terciárov, tvoria kresťania-laici, povolaní k životu podľa evanjelia, ktorí majú účasť na kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade Ježiša Krista v Cirkvi a vo svete (porov. LG 31). Celú sériu smerníc ako žiť, ktoré sa vzťahujú na všetkých laikov, a teda aj na terciárov, nájdeme v dokumentoch II. vatikánskeho koncilu a v pokoncilových dokumentoch. Dnes sa už upúšťa od koncepcie tretieho rádu chápanej ako „rehoľný život mimo múrov kláštora“ a silne sa zdôrazňuje ich svetský charakter so všetkými dôsledkami, v spiritualite, organizácii a v znakoch vnútornej príslušnosti.


2. Účasť na charizme rehoľného inštitútu

Špecifickým aspektom odlišnosti tretích rádov od ostatných laických združení je život podľa duchovnej tradície rehoľnej rodiny, s ktorou sú spojené. Táto rodina vtláča terciárom výnimočný znak zvelebovania Boha, komunikácie a prebývania s ním, nasledovania Ježiša a realizovania apoštolských diel. Špecifickú úlohu tu zohráva spiritualita zakladateľa rehoľného inštitútu, ktorej sú terciári svetskými reprezentantmi a sú jej svetským doplnením. Je samozrejmé, že nemôžeme prenášať všetky skúsenosti a duchovnú tradíciu bez ohľadu na individuálny a komunitný rozmer svetského charakteru tretích radov.


3. Apoštolský život

Členovia tretích rádov sa zúčastňujú na apoštoláte chápanom ako činnosť, vďaka ktorej celá Cirkev rôznymi spôsobmi plní svoje nadprirodzené a prirodzené poslanie. Je to čosi nové, čo bolo zahrnuté aj do kánona 303 v novom Kódexe kánonického práva. Nejde tu len o zhodnotenie dôležitej časti povolania každého kresťana, ale o zdôraznenia konštitutívneho prvku združení tohto typu. Povolanie veriacich vyplývajúce zo svätého krstu, získava nový titul na základe príslušnosti k tretiemu rádu. Apoštolát terciárov vo svojej podstate pozostáva z apoštolátu laikov alebo duchovenstva, no formovaného podľa ducha a foriem prispôsobených laickému alebo duchovnému stavu konkrétneho rehoľného inštitútu a prejavuje sa vo forme individuálneho a spoločného apoštolátu, vydávaním svedectva a činným angažovaním sa v dielach Cirkvi.


4. Vyššie vedenie rehoľného inštitútu

Právo nariaďuje rehoľným inštitútom, ktoré majú nejaké združenie veriacich, pripojené k nim, aby im so zvláštnou starostlivosťou pomáhali (porov. CIC kán. 677, §2). Mocou práva Cirkev zverila „vyššie vedenie“ tretích rádov vyšším predstaveným prvých rádov. Túto povinnosť vykonávajú osobne alebo prostredníctvom svojho delegáta, ktorý sa môže volať asistent pre tretí rád. Štýl a spôsob, akými prvé rády spĺňajú úlohu vyššieho vedenia sú zahrnuté v tej istej charizme a vyplývajú zo vzájomného spojenia. Úlohou vyššieho vedenia je pri všetkej úcte k nezávislosti terciárskych spoločenstiev bdieť nad ich spojením s Cirkvou a s rehoľnou rodinou, nad vernosťou učeniu Cirkvi, zabezpečovať vernosť charizme danej rehoľnej rodiny, ako aj vykonávať bratskúá službu duchovného a apoštolského oživenia terciárskych spoločenstiev.

5. Napredovanie na ceste kresťanskej dokonalosti

Všeobecnú výzvu k svätosti a dokonalosti terciári uskutočňujú účasťou na živote a spiritualite danej rehoľnej rodiny. Pozvanie nasledovať Krista je dané všetkým kresťanom a každý terciár by mal naň odpovedať v súlade so svojím vlastným povolaním a charizmou, ktorú dostal.


1.2 Františkánsky svetský rád (Ordo Franciscanus Saecularis)

Tento úvod nám dovolil zorientovať sa v tom, že Františkánsky svetský rád je jedným z mnohých združení laikov, ktoré právo nazýva „tretí rád“.



1.2.1 Definícia Františkánskeho svetského rádu

Františkánsky svetský rád nazývaný tiež Františkánske svetské bratstvo alebo Tretí františkánsky rád, je verejným združením, ktorého členovia, laici i diecézni duchovní, pobádaní Duchom Svätým, sľubom sa zaväzujú žiť podľa evanjelia spôsobom sv. Františka vo svojom laickom stave, zachovávať regulu schválenú Cirkvou (Reg. 2, GK 1, 3), snažia sa o dosiahnutie kresťanskej dokonalosti a vedú apoštolský život (porov. kán. 303 CIC). "Vyššie vedenie", o ktorom hovorí kán. 303, nad Františkánskym tretím rádom bolo zverené prvému rádu (Menší bratia, Menší bratia konventuáli, Menší bratia kapucíni), ako aj Tretiemu regulárnemu rádu (TOR).


Všetci veriaci sú povolaní k svätosti a majú právo ísť v spojení s Cirkvou po vlastnej duchovnej ceste. V Cirkvi je mnoho duchovných spoločenstiev s rozličnými charizmami. Svetskí františkáni sa usilujú vidieť živú a činnú osobu Krista vo svojich bratoch a sestrách, vo Svätom písme, v Cirkvi a v liturgických úkonoch. Zároveň v spojení s ostatnými ľuďmi dobrej vôle sú povolaní budovať bratskejší a evanjeliovými hodnotami naplnený svet, aby sa uskutočnilo Božie kráľovstvo. Františkánsky svetský rád je otvorený pre všetkých veriacich. Ako symbol príslušnosti do veľkej františkánskej rodiny svetskí nasledovníci sv. Františka nosia znak TAU. Generálne konštitúcie hovoria, že spiritualita a apoštolský život členov charakterizujú svetské podmienky. Súčasná regula nepredpisuje špeciálne oblečenie. Svedectvo je potrebné vydávať svojím postojom, ktorý sa má prejavovať skromnosťou. Svetskí františkáni sa pri vzájomných stretnutiach oslovujú brat a sestra a pozdravujú sa pozdravom Pokoj a dobro, na ktorý sa odpovedá vždy a všade. Nasledovníci sv. Františka musia chápať potrebu modlitby. Výnimočné miesto v živote svetského františkána má Eucharistia. Časté prijímanie Krista má viesť k práci na sebe, k zdokonaľovaniu sa v dobrom. Na ceste posväcovania sa je dôležitou zložkou dobrovoľné umŕtvovanie, obetovanie sa na úmysel vynáhrady za svoje hriechy a hriechy druhých ľudí. Svetský františkán má denne prečítať aspoň jeden úryvok zo Svätého písma po predchádzajúcej modlitbe o svetlo Ducha Svätého. Svetskí františkáni sú povolaní vydávať svedectvo, že sacrum je prítomné vo svete a sprítomňovať evanjelium vo všetkých oblastiach súčasného života.


 

 

Čítať 31640 krát
Jozef Šamaj

Pochádzam z Krásna nad Kysucou. Po skončení štúdia na Teologickej fakulte a po kňazskej vysviacke som pôsobil ako kaplán na sídlisku Žilina – Solinky. Neskôr ako správca farnosti v Lednických Rovniach, v Žiline – Vlčincoch. V r. 2009 som ukončil doktorandské štúdium na Filozofickej fakulte UKF v Nitre, odbor Kulturológia. Od 1.7.2010 pôsobím ako farár v Kysuckom Lieskovci.

Webstránka: www.farnostkysuckylieskovec.sk