Kysucký Lieskovec Lodno
Pondelok 18:00  
Utorok  

16:45

Streda   7:00  
Štvrtok

  18:00

 
Piatok  18:00  16:45
Sobota 8:00  
Nedeľa 8:00, 11:00   9:30 
sobota, 07 december 2013 12:46

Miništranti

 

 

  

 

 

 

MINIŠTRANTI

Chcem povzbudiť všetkých chlapcov v Kys. Lieskovci aj v Lodne,

aby sa zapojili do služby miništrantom.

Je to krásna služba a výsada. 

Chcem vyzvať aj mládencov, ako i mužov a otcov, aby prišli miništrovať.

Mám pripravené množstvo aktivít pre Vás.

Každý deň máme možnosť v Pastoračnom centre Lienka pod kostolom, zahrať si stolný tenis, kalčeto

alebo posedenie v bočnej miestnosti.

Teší sa na vás
Váš farárko Jojko

 

 

 

 

 

 

Čo znamená miništrovať

 

Slovo miništrovať pochádza z latinského slova ministrare a znamená slúžiť, posluhovať.

Miništrovaním teda rozumieme posluhovať pri Pánovom oltári, slúžiť pri slávení eucharistickej obety,

posluhovať pri vysluhovaní sviatostí i pri ostatných liturgických úkonoch a obradoch.

Chlapcov, ktorí vykonávajú túto službu, voláme miništranti.

Miništrantská služba je vznešená, posvätná,

je to služba rozmnožujúca Božie milosti,

služba Pánovi a služba veriacemu ľudu.

Vznešenosť miništrantskej služby spočíva v tom, že vo svätej omši sa sprístupňuje nekrvavým spôsobom obeta Ježiša Krista na kríži,

ktorou sa svojmu Otcovi obetoval za naše hriechy sám Boží Syn.

Miništrant je po kňazovi najbližšie k samému Ježišovi Kristovi opravdivo,

skutočne a podstatne prítomnému vo Sviatosti Oltárnej pod spôsobom chleba a vína.

Miništrantská služba je anjelská. Svätý Ján apoštol v knihe Zjavenie opisuje nebeskú liturgiu takto:

To je liturgia neba. Táto liturgia nemá ani začiatok, ani koniec. Koná sa neprestajne. Anjeli sa neustále klaňajú Bohu a spievajú na jeho slávu a chválu.

To, čo konajú anjeli v nebi, to v našich kostoloch, katedrálach a bazilikách vykonávajú miništranti.

Sú teda viditeľnými zástupcami anjelov. Ich úlohou je prinášať na oltár liturgické knihy, nádoby a rúcha, chlieb a víno, starať sa o kadidelnicu,

dávať veriacim znamenie zvončekmi a iné.

Miništrantská služba je posvätná. Vo svätej omši prostredníctvom sviatosti Eucharistie nám Pán Ježiš dáva

samého seba. Miništrant, ktorý prisluhuje pri týchto liturgických obradoch, najmä pri svätej omši,

vykonáva posvätnú službu, ktorá posväcuje jeho i všetkých veriacich.

Miništrovanie je služba rozmnožujúca Božie milosti. Človek, povolaný k svätosti, k plnému žitiu s Bohom z tváre do tváre

potrebuje na naplnenie tohto povolania Božie milosti, a to milosť pomáhajúcu a milosť posväcujúcu.

Tieto milosti dostávame prostredníctvom služby Cirkvi vo sviatostiach, najmä v Eucharistii. Eucharistiu nám Pán Ježiš zanechal

ako posilu na ceste k svätosti.

Pri vysluhovaní všetkých sviatostí, najmä pri slávení svätej omše, ale aj pri iných liturgických obradoch, posluhuje miništrant,

preto pomáha rozmnožovať Božie milosti.

Miništrantská služba je služba Pánovi. Pán Ježiš ako nebeský Baránok prišiel slúžiť ľudstvu a otvoriť mu brány večnosti.

Túto službu zanechal svojej Cirkvi. Cirkev všetko robí z poverenia Pána Ježiša a v jeho mene.

Keď Cirkev vysluhuje sviatosti v mene Krista, majú takú hodnotu, ako by ich vysluhoval sám Pán Ježiš,

lebo vlastne sám Kristus vykonáva v nich svoju kňazskú službu.

Keď Cirkev slávi svätú omšu, je tam prítomný sám Pán Ježiš, ktorý prikázal sláviť svätú omšu slovami: „Toto robte na moju pamiatku.“

 

Týka sa to aj iných liturgických slávností

 

Keď miništrant posluhuje svätej Cirkvi, posluhuje samému Pánu Ježišovi. Miništrovanie je teda služba Ježišovi Kristovi.

Miništrovanie je aj služba veriacemu ľudu. Vieme, že od prvých čias kresťanstva sa veriaci schádzali na lámaní chleba.

Vo svätom písme čítame: „Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách.“(Sk 2, 42)

Toto robí Cirkev pre spásu celého ľudstva dodnes a bude tak konať stále, lebo Boží Syn sa za nás obetoval na kríži

a na pamiatku svojho ukrižovania a zmŕtvychvstania nám zanechal svätú omšu a sviatosti.

Na týchto liturgických sláveniach sa zúčastňuje celé spoločenstvo veriacich a každý má svoju úlohu.

Všetci však nemôžu prisluhovať kňazovi pri oltári. V mene všetkých veriacich, v mene celého spoločenstva vykonáva túto službu miništrant,

a teda táto jeho služba je služba veriacemu ľudu.

Chlapec po prijatí do liturgickej služby je zasvätený Pánovi. Táto zasvätenosť spočíva a vyplýva zo samej podstaty služby oltáru.

Kedysi miništrovali najschopnejší a najsúcejší mladí muži, ktorých vyberal sám biskup.

Títo mladí muži boli rozdelení do štyroch skupín – tried:

1.)Ostiári – vrátnici zvonili, otvárali a zatvárali dvere kostola a predovšetkým dávali pozor, aby ani jeden pohan (neveriaci) nevstúpil do kostola.

2.)Lektori – čitatelia čítali alebo spievali lekcie zo Svätého písma, mohli žehnať chlieb a plodiny.

3.)Exorcisti – zaklínači mohli pri svätom krste a iných sväteniach zaklínať diabla.

4.)Akolyti – vlastní služobníci oltára mohli zapaľovať sviece, nosiť svietniky a prinášať víno a vodu na oltár.

 

Pred Druhým vatikánskym koncilom tieto tzv. nižšie svätenia dostávali kandidáti na kňazstvo počas teologických štúdií.

Dnes tieto služby voláme ministériá a tiež ich dostávajú kandidáti na kňazstvo a diakonát.

Existujú dve nižšie svätenia, a to lektorát a akolytát. V súčasnosti akolyti môžu pri mimoriadnych okolnostiach dávať sväté prijímanie.

Miništrant tiež prijal jedno, a to najdôležitejšie svätenie – svätý krst, pri ktorom dostal posväcujúcu milosť, stal sa Božím dieťaťom a patrí do stavu,

ktorý možno nazvať aj duchovným stavom – všeobecným kňazstvom.

Pri svätom krste bol pomazaný olejom, stal sa kresťanom, vyznávačom Ježiša Krista. Je teda pomazaný a zasvätený Ježišovi Kristovi.

Pri svätom krste dostal aj biele rúcho nevinnosti, biele rúcho posväcujúcej milosti. V ňom prebýva Ježiš Kristus.

Miništrant je aj chrámom Ducha Svätého, preto môže v posvätnej liturgii prinášať Bohu duchovnú obetu a oslavovať ho.

Biele rúcho, ktoré má oblečené, mu pripomína jeho krstnú nevinnosť, lebo krstom si obliekol samého Krista Velkňaza.

Miništrant má neustále žiť v stave posväcujúcej milosti, aby jeho duša bola čistá,

a to najmä vtedy, keď slúži pri Pánovom oltári. Takto chápaná služba miništranta

je zasvätenie sa Pánovi.

Miništrovanie je vyznamenaním pre každého chlapca. Pán Ježiš povoláva všetkých ľudí k spáse, miništranta okrem toho povoláva do svojej služby.

Veľmi krásne to vyjadruje obrad prijatia do liturgickej služby, keď kňaz oslovuje chlapcov a pripomína im, že Pán ich volá do svojej služby,

a keď miništrant ďakuje Pánovi Ježišovi, že ho povolal do tejto služby a sľubuje, že ju bude vykonávať ochotne a s radosťou.

Týmto povolaním vyznamenáva Pán Ježiš chlapcov a zaraďuje ich do anjelského posvätného predvoja, zasväcuje ich sám sebe,

posväcuje ich svojimi milosťami a darmi a zahŕňa ich Božou priazňou a osobitnými dispozíciami v jeho službe.

 

   

 

 

 

Aký má byť miništrant

 

Všetci sme povolaní k spáse, lebo Ježiš Kristus za každého človeka umrel na kríži. Aj za miništranta.

Miništrant svojou službou pri oltári je tak blízko k Božím milostiam a darom, že ho Ježiš obdarúva mimoriadnymi milosťami a povoláva k svätosti.

To si musí uvedomovať každý miništrant, a preto má byť oddaný, čistý, zbožný, vzorný, usilovný.

 

Oddanosť miništranta

Miništrant má byť úplne a bezvýhradne oddaný svojej vznešenej a svätej službe pri oltári Pána. Jeho oddanosť spočíva v oddanosti vo viere a v láske.

Oddanosť vo viere je základom miništrantskej služby. Je stále verný vo viere svojimi myšlienkami, slovami i skutkami, a to nielen pri miništrovaní,

ale aj doma, na ulici, v škole.

Z viery v živého a jemu blízkeho Ježiša Krista vyplýva jeho oddanosť v láske predovšetkým v láske k Pánu Bohu.

Milovať Pána Boha znamená aj dávať príklad v každodennom živote v otázkach viery a mravov ostatným chlapcom a byť im príkladom.

To znamená milovať a poslúchať svojich rodičov a pedagógov. Byť oddaný svojim blízkym, spolužiakom a kamarátom a všetkým,

ktorí potrebujú jeho lásku. Miništrant má byť príkladom pre svojich kamarátov, pri zabraňovaní hriechu a zlu, cigánstvu,

podvádzaniu, zbabelosti, nečistote, a iným zlým návykom.

Má byť oddaný v láske k Cirkvi, obhajovať jej práva, odhaľovať nespravodlivosti voči nej, brániť jej česť, ako aj česť jej služobníkov.

Oddanosťou vo viere a v láske si miništrant s pevnou vierou a vrúcnou láskou plní svoje poslanie v cirkevnom spoločenstve.

 

Čistota miništranta

Čistotou miništranta rozumieme predovšetkým čistotu srdca, vyvierajúcu z pevnej viery v Ježiša Krista a z vrúcnej lásky k nemu.

Miništrant má byť čistý v myšlienkach, slovách i v skutkoch. Nečisté myšlienky sú príčinou straty posväcujúcej milosti.

Miništrant sa nemá pozerať na neslušné časopisy, nemá sledovať nevhodné filmy ani televízne programy

a nemá neslušne a vulgárne hovoriť.

Svojich spolužiakov a kamarátov, ktorí používajú vulgárne slová má napomínať a ak to nepomôže, nestretávať sa s nimi.

Miništrant sa nemá prehrešovať proti šiestemu prikázaniu, pamätajúc na slová sv. Pavla:

„A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého?“ (1 Kor 6. 19)

V tomto zmysle má mať neobmedzenú dôveru k svojmu duchovnému otcovi.

Nemá sa však prehrešovať ani proti ostatným Božím a cirkevným prikázaniam.

Ak sa previní, má oľutovať svoj čin a vo sviatosti zmierenia obnoviť čistotu svojej duše,

aby poslanie miništranta mohol vykonávať na osoh sebe a ostatným.

Miništrant je povinný zachovávať telesnú čistotu. Šaty a obuv musia byť vždy čisté, vlasy ostrihané a učesané.

Z praktických dôvodov má byť v sakristií zrkadlo a každý miništrant má mať svoj hrebeň. Dôležitá je čistota rúk a nechtov.

Upravený a čistý na duši i na tele má miništrant plniť svoje miništrantské poslanie.

Zbožnosť miništranta

Zbožnosť miništranta pramení z jeho viery v Boha a z jeho lásky k nemu a treba ju chápať, ako určitý stupeň dokonalosti a svätosti.

Miništrant má byť zbožný, aby mohol byť Pánov svätý.

Pod zbožným človekom si mladí ľudia nemajú predstavovať nejakého zadumaného a zachmúreného starca.

Zbožnosť a svätosť je radosť, Radosť v Pánovi.

Pred poslednou liturgickou reformou kňaz sa s miništrantmi modlí takto:

Kňaz: Pristúpim k Božiemu oltáru.

Miništranti: K Bohu, ktorý ma potešuje od mladosti.

Áno, prichádzame k Bohu, ktorý nás neustále potešuje. O to viac musí miništrant chápať toto potešenie,

túto radosť zo služby pri oltári Pána. Táto radosť má byť radosťou, akú prežívajú anjeli v nebi.

Má to byť radosť jeho mladosti, jeho celého života.

Miništrant denne prichádza k Bohu, ktorý ho potešuje, dodáva mu silu byť zbožným a svätým.

Túto radostnú zvesť a zbožnosť pociťuje stále v kostole aj v škole, doma aj na ulici, medzi priateľmi aj pri hrách, pri učení aj pri práci.

A pociťuje ju aj vtedy, keď sa mu za to posmievajú. Toto všetko znesie pre svoju vieru v Pána Ježiša a pre lásku k nemu,

lebo je povolaný k jeho službe a k sviatosti.

Miništranta ako služobníka Pána má vždy zarmútiť, ak sa pácha hriech a zlo.

Má ho to však povzbudiť k zvýšenému úsiliu pri konaní dobra, najmä modlitbou, apoštolátom slova a predovšetkým apoštolátom príkladu.

Zbožnosť miništranta sa má prejavovať aj navonok, najmä pri oltári, (tým sa podrobnejšie budeme zaoberať v ďalších kapitolách).

Miništrant má pravidelne pristupovať k sviatostiam, najmä k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu.

Má sa denne modliť ráno aj večer. Večernú modlitbu je vhodné spojiť so zamyslením, ktoré nazývame aj večerné spytovanie svedomia.

V spytovaní svedomia má miništrant svoje myšlienky, slová a skutky dávať do súladu so svojou vierou

a porovnávať svoje konanie, skutky, slová, myšlienky s tým, akoby sa zachoval v takýchto konkrétnych situáciách Pán Ježiš.

Pred začatím každého liturgického obradu a po jeho skončení miništrantsa ma poďakovať Pánu Ježišovi za milosti, ktoré dostal pri najsvätejšej obete.

Modlitby môže vybrať a navrhnúť duchovný.

Zbožnosť miništranta nemožno merať podľa množstva a dĺžky modlitieb, ale podľa jeho živej a radostnej praktickej viery.

Len miništrant plný zbožnosti, svätosti a radosti je správnym služobníkom oltára a pomocníkom kňazov.

Vzorný miništrant

Chlapec, ktorý sa dobrovoľne rozhodne prisluhovať pri liturgických obradoch, by mal byť vzorom predovšetkým pevnou vierou v Pána Ježiša.

Svätý Pavol apoštol povedal: „A keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.“ (1 Kor 13, 2).

Preto je potrebná láska, ktorá vyplýva z viery v Ježiša Krista.

Kto miluje Pána Boha, nepácha zlo, je plný viery, neprotirečí Bohu a koná len dobro. Kto miluje Boha,

plní si svoje kresťanské povinnosti, pristupuje k sviatostiam, modlí sa a statočne pracuje.

Kto miluje Boha, miluje aj blížneho, nenadáva, nerúha sa, neklebetí, neklame, neosočuje, nepodvádza, nekradne.

Chlapec, ktorý miluje Pána Boha, má čistý vzťah k dievčatám. Nepohŕda nimi, nevysmieva sa im,

neubližuje im, ale chráni a bráni ich česť a svätú čistotu. Taký chlapec je radosťou rodiny i celého kresťanského spoločenstva.

Miništrant má byť teda vzorom v kostole, najmä pri slávení svätej omše, ale aj pri iných liturgických obradoch.

Má byť vzorom v správaní sa v škole i doma. Má byť úctivý k starším a pomáhať chorým.

Lebo nežije sám, ale žije s ním Kristus, ktorý je Cesta, Pravda a Život, ktorý je vzorom všetkým i našim mladým miništrantom.

Usilovnosť miništranta

Usilovnosť miništranta spočíva v oddanej službe pri Pánovom oltári.

Miništrant si má svoje povinnosti plniť presne. Na liturgické obrady má prichádzať včaššie, aby mal čas na pokojnú a dôslednú prípravu.

Miništrant sa má usilovne učiť. Má poznať všetky liturgické knihy, rúcha, nádoby a všetko, čo je spojené s miništrantskou službou.

Má veľa čítať a študovať náboženskú literatúru a šíriť ju medzi mladými.

Nesmie však zanedbávať ani ďalšie predmety, aby získal čo najviac vedomostí.

Má sa vedieť kultúrne vyjadrovať a správať. V posledných rokoch je aktuálne aj ovládanie práce na počítačoch a štúdium cudzích jazykov.

O svoje zdravie sa má starať športovaním v rámci svojich schopností a možností.

Mať vzdelaných a múdrych miništrantov je želaním celého kresťanského spoločenstva.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Čítať 2231 krát
Jozef Šamaj

Pochádzam z Krásna nad Kysucou. Po skončení štúdia na Teologickej fakulte a po kňazskej vysviacke som pôsobil ako kaplán na sídlisku Žilina – Solinky. Neskôr ako správca farnosti v Lednických Rovniach, v Žiline – Vlčincoch. V r. 2009 som ukončil doktorandské štúdium na Filozofickej fakulte UKF v Nitre, odbor Kulturológia. Od 1.7.2010 pôsobím ako farár v Kysuckom Lieskovci.

Webstránka: www.farnostkysuckylieskovec.sk