Kysucký Lieskovec Lodno
Pondelok 18:00  
Utorok  

16:45

Streda   7:00  
Štvrtok

  18:00

 
Piatok  18:00  16:45
Sobota 8:00  
Nedeľa 8:00, 11:00   9:30 
Kostoly

Kostoly (4)

sobota, 07 december 2013 12:45

Kostoly a kaplnky

Napísal(a)

 

 

Farský kostol: kostol sv. Andreja - Svorada a Benedikta v Kysuckom Lieskovci

filiálka: kostol sv. Petra a Pavla v Lodne

 

 

Kaplnka: Sedembolestnej Panny Márie v Rovniach

  

Kríže v Kysuckom Lieskovci

   

 

 

 

Výber z dostupných historických zdrojov o svätcoch sv. Andrejovi - Svoradovi a sv. Benediktovi, ktorým je zasvätený farský kostol v Kysuckom Lieskovci

V závere Žalm 122

 

Boh sa prihovára v tichosti srdca... a my počúvame.
A potom hovoríme k Bohu z plnosti svojho srdca.
Najprv teda počúvame a Boh sa prihovára...
Potom Boh počúva a toto spojenie je modlitba, jednota s Ním.
Ovocím modlitby je hlboká viera a ovocím viery je láska...
ovocím lásky je potom služba; ovocím služby je pokoj.

A to je to prečo sa máme modliť;
aby sme mali čisté srdce - keď ho dosiahneme,
uvidíme Boha úplne zreteľne v našich blížnych.
Potom už tomu rozumieme,
vidíme a dávame naše ruky službe
a naše srdcia láske...
A to je počiatok svätosti.

 

Sv. Svorad-Andrej a Beňadik patrili k rádu benediktínov - najstaršej kresťanskej reholi v strednej Európe. Benediktínsky rád bol pracovným rádom, ktorý šíril znalosť remesiel, nových poľnohospodárskych plodín a stavebných postupov. Základné povinnosti rehole - modlitbu a fyzickú prácu - uskutočňovali členovia rádu v kláštoroch (cenobiti) alebo osamotene ako pustovníci (eremiti), riadiac sa heslom "ORA ET LABORA - MODLI SA A PRACUJ". Podľa východnej tradície mohol člen rehole žiť ako pustovník až po prekročení 40.roku života.

SV. SVORAD-ANDREJ
- bol pôvodom Poliak, narodil sa okolo r.980 . Pochádzal z Opatovca na Visle. Tradícia v dedine Tropie nad Dunajcom (okres Nowy Sacz) nedaleko poľsko-slovenskej hranice zaznamenáva, že Svorad tam žil v mladých rokoch ako mních. Tamojší kostol je dodnes zasvätený sv.Svoradovi. V r.1022 vznikli v Poľsku nepokoje, keď kráľ Boleslav Chrabrý vystúpil proti tým, ktorí sa pridŕžali staroslovienskej liturgie a chcel ju odstrániť. Vtedy mnohí, ktorí sa jej nechceli zriecť, odišli z krajiny buď do Kyjevskej Rusi, do Čiech alebo na naše územie. Takto prišiel k nám aj Svorad. Na Zobore vstúpil do benediktínskeho kláštora na sv.Hypolita a prijal rehoľné meno Andrej. Po čase sa uťahuje do samoty - pustovne nedaleko kláštora. Neskoršie odchádza na Skalku, aby tam ako pustovník strávil zvyšok života spolu s učeníkom Beňadikom. Zomrel okolo r.1030. Jeho pozostatky sú uložené v nitrianskom katedrálnom chráme sv. Emeráma. (V Zázname z kanonickej vizitácie z r.1608 stojí, že medzi Nitrou a Tropiem jestvovala dlhoročná tradície: keďže majú spoločného patróna - Sv.Svorada - predstavený zoborského kláštora posielal farárovi do Tropia každoročne voz s ôsmimi sudmi sudmi vína z vinice, ktorú vysadil ešte sv.Svorad)
SV.BEŇADIK
(uvádza sa aj ako sv. Benedikt, slovanská verzia jeho mena sa používa kvôli odlíšeniu od Sv. Benedikta z Nursie - zakladateľa rádu benediktínov.)
- bol pravdepodobne Slovák a pochádzal z Ponitria. V "Zbierke svätcov Uhorska" sa spomína ako "Považan - Sv. Benedikt Vážsky - pustovník v Uhorsku". Podobne ako Svorad, aj on vstúpil do kláštora na Zobore. Neskôr ho pridelili za pomocníka v starobe Sv. Svoradovi. Po smrti svojho učiteľa žil na Skalke ešte tri roky. V r.1033 ho prepadli zbojníci a žiadali peniaze. Keďže žiadne nenašli, vytiahli ho z jaskyne, zabili a mŕtve telo zhodili do Váhu. Odvtedy ľudia vídali veľkého orla sedávať na brehu akoby čosi pozoroval. Po roku vytiahli Beňadikovo telo z vody celkom neporušené. Pltníci, plaviaci sa po Váhu okolo Skalky, uctievali sv. Beňadika ako svojho patróna a ochrancu.

Andrej-Svorad viedol najprv pustovnícky život, neskôr v kláštore svätého Hypolita na vrchu Zobor neďaleko Nitry zložil do rúk opáta Filipa rehoľné sľuby podľa pravidiel svätého Benedikta. V túžbe po úplnej dokonalosti znova sa oddal pustovníckemu životu neďaleko Trenčína, kde okolo roku 1032 nábožne zomrel.

Vynikajúci príklad tohoto pustovníka nasledoval jeho žiak Benedikt. Svojho učiteľa prežil o tri roky. Roku 1035 ho zbojníci zabili a hodili do Váhu. Svätý pápež Gregor VII. oboch pustovníkov roku 1083 vyhlásil za svätých. Ich pozostatky sú uložené v spoločnom relikviári v katedrálnom kostole v Nitre a sú vo veľkej úcte.

V čase, keď sa za vlády najkresťanskejšieho kráľa Štefana Božie meno a kresťanské náboženstvo v Panónii len začínalo ujímať, kňazi a mnísi z iných krajín začuli povesť o dobrom panovníkovi a prichádzali k nemu ako k otcovi, nie však prinútení nejakou tiesňou, ale aby vo svojom združení našli novú radosť zo svätého života.
Jeden z nich, čo vzišiel zo sedliackeho rodu ako ruža z tŕnia, menom Svorad, prišiel z vnuknutia Svätého Ducha do tejto vlasti z krajiny Poľanov. Od opáta Filipa, ktorého kláštor zvaný Zobor na počesť svätého mučeníka Hypolita stál na nitrianskom území, prijal rúcho a pod menom Andrej rozhodol sa viesť pustovnícky život. Z úst jeho učeníka blahoslaveného Benedikta, ktorý s ním žil, som počul, s akou skrúšenosťou srdca a telesným odriekaním sa tu umŕtvoval, a rozhodol som sa zachytiť to niekoľkými ri
adkami. Ja, Maurus, teraz z Božej milosti biskup, vtedy však novic, som toho dobrého človeka videl, no ako žil, neviem z vlastnej skúsenosti, ale iba z počutia. Do nášho kláštora, zasväteného ku cti blahoslaveného biskupa Martina, často chodieval už spomínaný mních Benedikt a rozprával mi, čo nasleduje, o jeho ctihodnom živote.
Keď sa ten ctihodný muž Andrej utiahol do pustovníckej samoty, ustavične sa postil až po úplné vyčerpanie tela, ale na posilnenie duchovného života. Tri dni sa zdržiaval všetkého, čo možno dať do úst, pre lásku k milosti toho, ktorý sa kvôli ľuďom stal človekom a štyridsať dní sa postil. Keď však nadišiel čas štyridsaťdňového pôstu, podľa vzoru rehoľného poriadku, ktorý zachovával opát Zozimas, kde každý prežil štyridsaťdňový pôst na štyridsiatich piatich datliach, dostal od otca Filipa, od ktorého prijal rehoľné rúcho, štyridsať orechov a spokojný s týmto pokrmom s radosťou očakával deň svätého vzkriesenia. V tieto, ale aj v iné dni, hoci jedlo nielenže nestačilo ani na posilnenie tela, ale ešte aj ducha podlamovalo, nikdy, okrem času modlitby, nevynechal prácu.
To, čo je tu zaznačené, dozvedel som sa od jeho už spomenutého učeníka Benedikta. Aj on sa po smrti svojho otca rozhodol bývať na tom istom mieste. Ale po troch rokoch prísneho života podľa príkladu učiteľa prepadli ho zbojníci a v domnení, že má veľa peňazí, priviedli ho na breh rieky Váh, zavraždili ho a hodili do vody. Jeho telo potom dlho hľadali, ale nenašli. No celý rok vídali na brehu rieky Váh sedieť orla, akoby niečo pozoroval. To ich priviedlo k presvedčeniu, že je tam jeho telo, preto kázali komusi ponoriť sa do vody, a tak ho našli neporušené, akoby bol iba nedávno umrel. Aj Benedikta pochovali na tom istom mieste v bazilike blahoslaveného mučeníka Emeráma, v tom istom hrobe, kde odpočívali kosti svätého otca, blahoslaveného Andreja.

Žalm 122


Zaradoval som sa, keď mi povedali:
"Pôjdeme do domu Pánovho."
Naše nohy už stoja
v tvojich bránach, Jeruzalem.
Jeruzalem je vystavaný ako mesto
spojené v jeden celok.
Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove,
aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.
Lebo sú tam súdne stolice,
stolice domu Dávidovho.

Pre Jeruzalem proste o pokoj:
"Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.
Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb
a istota v tvojich palácoch."

Kvôli svojim bratom a priateľom
budem hovoriť: "Pokoj s tebou!"
Kvôli domu Pána, nášho Boha,
budem prosiť o šťastie pre teba.

 

sobota, 07 december 2013 12:32

Kostol Lodno-FOTO

Napísal(a)
piatok, 06 december 2013 19:56

Kostoly

Napísal(a)
piatok, 06 december 2013 19:43

Kostol Kysucký Lieskovec

Napísal(a)

Kostol KL